Grehlín je vylučovaný v gastrointestinálnom trakte.

Je to hormón hladu, funguje tiež pri regulácii, distribúcii a spotrebe energie, kde Je účastníkom zložitej regulácie energetickej homeostázy, ktorá vplýva na tvorbu signálov hladu a tiež tvorbu ATP, ukladanie tukov, glykogénu či tvorby tepelných strát, čo sa v danom výsledku zobrazí na telesnej hmotnosti.

Vylučuje sa keď je žalúdok stiahnutý a naopak pri jeho roztiahnutí sa jeho produkcia zastaví. Pôsobí na hypotalamus a tiež na zvýšenie sekrécie žalúdočnej kyseliny a motolity tráviaceho traktu, kde ho pripravuje na príjem potravy.

Je vnímavejší na sacharidy a proteíny ako na tuky, kde jeho hladina výrazne klesne po príjme jedla.

Receptory pre príjem grehlínu sa nachádzajú v rovnakých bunkách v mozgu ako na príjem leptínu, čo je hormón sýtosti a má opačné účinky ako grehlín.

Grehlín má tiež dôležitú úlohu pri vnímaní odmien v dopamínových neurónoch, preto si môžeme ľahko vypestovať závislosť na jedle.

Silno vplýva na vylučovanie rastového hormónu, vylučuje sa najmä vtedy keď sme hladný, tiež na imunitný systém a chráni nervové a kardiovaskulárne bunky. Pôsobí protizápalovo, proti rakovine a chráni sliznicu žalúdka, má aj regeneračné schopnosti.

Z krvi môže vstúpiť do hipokampu, kde mení spojenie nervových buniek a tak sa zlepšuje schopnosť učenia, dalo by sa teda povedať, že najlepšie sa nám učí práve keď sme hladní, čo bolo dokázané aj na pokusoch na zvieratách, kde schopnosť učenia bola výrazne lepšia práve vtedy keď boli hladné.

Tiež pôsobí proti depresii.