Naše telo je nastavené asi na 130 rokov života, dokazujú to aj mnohé indiánske kmene, ktoré žijú celý život bez nejakých chorôb až do vysokého veku. Avšak hlavná príčina prečo sa cítime unavení, prečo sa vyskytuje toľko chorôb v modernom svete s vysokou lekárskou starostlivosťou je to, že máme prekyslený organizmus.
pH – veličina vyjadrujúca koncentráciu iónov určujúcich kyslosť alebo zásaditosť organického prostredia
Zo 70% sme z vody, pH morskej vody odkiaľ pochádzame má pH od 8-8,5. Naše telo udržuje pH krvi na úrovni od 7,36 do 7,44, výkyvy sú len nepatrné. Škála pH má 14 stupňov, kde 1 je najkyslejšie a 14 je najzásaditejšie. Z toho vyplýva, že sme v podstate zásadité tvory. V krvi sa hodnota nemôže zmeniť bo by sme zomreli ako náhle by sa tak stalo, prekyslenie sa výraznejšie prejavuje v iných častiach organizmu.
V procese látkovej výmeny sa neustále tvoria kyseliny ako: kyselina močová, uhličitá, mliečna, octová či soľná (chlorovodíková). Tieto kyseliny sú pre telo potrebné, avšak ak sa ich nedokážeme zbaviť a je ich viacej ako je treba, nastáva prekyslenie organizmu.
Zbavujeme sa ich prostredníctvom moču pomocou obličiek, vydychovaním pľúcami či iné, no toto často nestačí a tak telo siahne na vlastné rezervy a rovnováhu chemického prostredia sa snaží vyvážiť pomocou minerálov ktoré berie z kostí, chrupaviek, ciev či iných tkanív. Neskôr, keď už nezvláda veľký nápor kyselín, nadbytočné látky ukladá v medzibunkovom tkanive a najmä na kĺboch. Z toho dôvodu sa prvé choroby prejavujú studenými rukami a nohami, pretože krvinky strácajú svoju pružnosť a nedokážu prejsť cez úzke cievy v prstoch. Vzniká DNA, čo je ukladanie krištálikov kyseliny močovej na kĺboch. A ďalšie a ďalšie choroby od srdcovocievnych cez osteoporózu, artrózu, zubný kaz, ekzémy, očné zákaly až po rakovinu…
Hlavné príčiny prekyslenia sú:
· nesprávna strava a návyky pri jedení
· nesprávny spôsob života
Konkrétne: priveľa bielkovín, cukru, alkoholu, nikotínu, nasýtených mastných kyselín, toxíny zo životného prostredia, elektromagnetický smog, chemické liečivá, hnev a agresia, stres…
Teraz bude trochu chémie, tak dúfam že Vás úplne neunudím. Žalúdok produkuje kyselinu chlorovodíkovú, ktorá má pH medzi 2,8 až 1,2. Vzniká z kuchynskej soli, čo je zlúčenina sodíka a chlóru, kde treba na to oxid uhličitý a vodu. Pritom sa zlúči chlór s vodíkom na kyselinu chlórnu a súčastne vzniká ďalšia zlúčenina hydrogénuhličitan sodný, inak známa ako sóda bikarbóna. Krv túto látku (sódu bikarbónu) distribuuje do celého tela a neskôr v čreve neutralizuje žalúdočné kyseliny, zároveň ju používa na elimináciu kyselín v tele.
Ak človeku chýbajú zásady, štiepi aj viacej kuchynskej soli a svoje životne potrebné zásady si vytvára touto cestou, tým však vzniká aj viacej žalúdočnej kyseliny a stáva sa prebytočnou, prejavuje sa ako pálenie záhy. Keď človek niečo zje tak bolesť ustúpi pretože sa kyselina zlučuje zo stravou lenže sa tvorí aj ďalšia kyselina až to žalúdok nezvláda a časť putuje do dvanástnika (časť čreva) na to dvanástnik môže reagovať vredmi, respektíve sa vyskytujú iné ochorenia.
Zásady majú dvojakú úlohu, sú potrebné pre tráviace šťavy a odbúravanie kyselín predovšetkým vo väzivovom tkanive, ak nie je dostatok zásad odbúravanie, čistenie je iba čiastočné a organizmus skôr či neskôr ochorie.
Zásady sa dajú dopĺňať stravou a doplnkami výživy, keďže naša strava nie je taká aká by mala byť a ovocie či zeleninu si väčšinu roka dovážame a nejeme ju čerstvú, pretože sa musia trhať ešte zelené, je to aj o tých doplnkoch. Čo sa týka liekov na žalúdočnú kyselinu, tak iba tlmia jej vylučovanie ale tým tlmia aj tvorbu zásad a vzniká tak bludný kruh.
Ak je krv prekyslená tak krvinky strácajú pružnosť, neprepchajú sa cievami, upchávajú ich (prejav studených rúk a nôh), taktiež sú bunky neokysličené = smrť buniek, nižšia produktivita, tvorba rakovinových buniek…
Prečo sa tvorí viacej kyselín v tele ako zásad, nuž preto, že kyseliny si telo vytvára prirodzene samo, nestíhame sa ich zbavovať, pretože máme málo pohybu a tak ich nevydýchame, máme nedostatok vitamínom a tak mnohé metabolické procesy neprebehnú do konca, nepožujeme poriadne potravu a tak ju telo nevie poriadne spracovať… Môže sa stať, že telo má priveľa zásad, ale to by bola výnimočná situácia.
Zásaditosť potravín zvyšuje aj poriadne požutie a zmiešanie slinami, treba jesť veľa ovocia, zeleniny, zemiakov. Strava chudobná na bielkoviny v neskoršom veku predlžuje život. Prijímanie zásad je najlepšie hneď ráno.
Záchvat migrény sa dá odstrániť, ešte pred jeho prepuknutím, požitím lyžičky sódy bikarbóny s teplou až horúcou vodou, pretože telu dodáme zásady na boj s kyselinami, akási rýchla pomoc.
To ako na tom sme sa dá zistiť lakmusovým papierikom. Ranný moč býva najkyslejší, preto je nutné zmerať si hladinu pH hneď ráno. Dieťa kojené materským mliekom má moč zásaditý, no dospelý ľudia väčšinou nie.
Bielkoviny potrebujú na trávenie kyseliny, sacharidy zásady, preto je delená strava tak vhodná, pokiaľ jeme všetko spolu, kyseliny a zásady sa rušia a tak je organizmus veľmi zaťažený a my sa cítime po obede unavený.
Pôsobenie kyseliny poškodzuje naše telo trojako:
1. demineralizáciou – spôsobuje lámavosť kostí, osteoporózu, krehkosť ciev, infarkt, mozgovú príhodu, vredy predkolenia, hemoroidy, paradentóza, zvyčajne tento proces začína zubným kazom, kde nadbytok kyselín rozpúšťa zubnú sklovinu, alebo u mužov plešatením, keďže pokožka hlavy je najdostupnejšou zásobárňou minerálnych látok u žien sa organizmus nepokúša hneď neutralizovať kyseliny minerálmi ale ich uskladní a pri najbližšej menštruácii vyplaví, avšak najprv sú tieto odpadné látky uskladnené v krvi, placente, lymfe a keď sú tieto skládky plné tak prechádzajú do ramien, bokov, stehien čo sa navonok prejaví ako celulitída
2. ukladaním látok ktoré by sa mali vylúčiť – DNA, reuma, artritída, poškodenie zraku a sluchu, očný zákal, artérioskleróza, akné, alergie, ekzémy, psoriáza, zubný povlak, potenie nôh, starobné fľaky, obličkové kamene, žlčníkové kamene
3. stratou prirodzenej imunity voči infekčným chorobám
Venovať pozornosť problematike ohľadne zásad sa určite oplatí, pretože je to aj jeden z dôvodov prečo nemáme chuť do života, sme podráždený a máme málo energie, nehovoriac o ochoreniach ktoré s tým súvisia.
Ako teda postupovať:
· prejsť na stravu s väčším zastúpením zeleniny, čerstvého ovocia a zemiakov
· vyhýbať sa bielemu cukru a sladkým nápojom, rovnako aj alkoholu, káve, sýtených minerálok, fajčeniu…
· rozmiešať plnú čajovú lyžičku sódy bikarbóny aspoň 2x denne vo vode z vodovodu a vypiť, no malo by sa to spraviť do obeda, najlepšie ráno na lačno a potom medzi jedlami
· prijímať viacej minerálov a vitamínov, obzvlášť vitamínu C, dostať kúpiť aj doplnky výživy proti prekysleniu
· viacej pohybu kde predýchate hlavne kyselinu uhličitú, odporúča sa pred pohybovou aktivitou aspoň 3, 4 hodiny užiť dávku minerálov aby telo malo s čím neutralizovať kyselinu mliečnu a tak sa šport stane pre telo naozaj blahodárnym bez svalovice
Otázka prekyslenia ma veľmi zaujala, odporúčam o tejto problematike naštudovať viacej vecí, pretože je to významný krok v pred ku väčšej vitalite, zdraviu a lepšiemu životu. Nevravím že sa máte do toho vrhnúť po hlave a hneď všetko vylúčiť, avšak postupnými krokmi a najmä vylúčením extrémov sa to dá.
Zásadité minerály: K, Ca, Mg, Na, Zn, Ag, Cu, Fe
Potraviny s prevahou zásad: ananás, artičoky, baklažány, bambusové výhonky, banány, brokolica, broskyne bylinkový čaj, camembert, cesnak, cibuľa, citróny, cmar, cukina, cukrová trstina, cvikla, čaj, čerešne, černice, čučoriedky, diétna soľ, diétny margarín, diétny olej, dule, endívia, fazuľka (zelená), fenykel, grepová šťava, hľuzovky, hovädzie plátky, hrášok, hrušky, husacie prsia, chlieb (celozrnný) – pšeničný, grahamový alebo ražný, jablká, jablkové pyré, jablkový koláč (z kysnutého cesta, jahody, jogurt, kaleráb, kapusta, karfiol, kel, kondenzované mlieko, kôpor, krupica, kukurica, kyslá smotana, kyslé mlieko, kvasnice, ľadový šalát, ľanové semeno, maliny, margarín, marhule, minerálka (bez CO2), mirabely, mlieko, morčacie mäso, nektárinky, orechy, koreňová polievková zelenina, pomaranč, pomarančová šťava, petržlen, plátkový syr, pór, rakytníková šťava, rajčiny, rajčinová šťava, ražná múka, reďkovka, rezance, ríbezle, ružičkový kel, ryža, slnečnicový olej, sójové klíčky, srnčie stehno, šípky, špargľa, špenát, treska, tvaroh, uhorky, melón, zelený čaj, zeler, zemiaky…